
Ako som už v úvode spomínala je to pravý príbeh a trošku som aj tento pri eh zaznamenala v médiách. Ako som už spomínala tieto príbehy knihy sa oplatí čítať pretože sa tam dozvieme že niekto to ma ťažšie než my. A uvedomíme si že aj keď máme to malo môžeme byť vďačný. Som veľmi rada ze vydavateľstvo Tatran mi poskytlo túto knihu na recenziu. Po prečítaní tejto knihy som mala zvláštne pocity. Bola som z tej knihy aj šťastná ale aj smutná. Všetky emócie som pri čítaní mala. Toľko k úvodu a ideme si pekne rozobrať knižku :) knižka je úplná novinka takže vám ju odporúčam kúpiť!
Knihu napísal Martin Pistorius. Takže áno, táto kniha je niečo ako autobiografia. Píše ju väzeň ktorý bol otrok vlastnému telu. Táto kniha je zaujímavá, dovolí vám sa vžiť do človeka ktorý má kómu. Po prečítaní tejto knihy nikomu nezávidím že má komu alebo niekoho v rodine s kómou. Podľa môjho názoru sú dve najhoršie veci 1) Rakovina / 2) Kóma. Aj my sme mali v rodine člena ktorý upadol do kómy. Ale on bol iba mesiac v nej než Martin ktorý bol 12 rokov tuším v kóme. A jeho matka si už želala jeho smrť. Prosila ho aby zomrel.
Autor: Martin Pistorius
Vydavateľstvo: Tatran
Názov Originál: Ghost Boy
Názov v preklade: Väzeň vo vlastnom tele
Knihu mi zaobstaralo: Vydavateľstvo Tatran
Počet strán: 290
Kniha má 64 kapitol Martinovho života. Veľmi sa mi páči na knihe že tam máte aj fotky z jeho života Od jeho narodenia po jeho svadbu. Veľmi pekne to oživí tú knihu, a nebudete až taký smutný z knihy. Pretože v tejto knihe je mnoho dobrého na Martinov osud. Pre mňa osobne, možno budem krutá možno nie. Ale podľa môjho skromného názoru je toto zázrak z neba. Pretože Byť v kóme je. Nehýbať sa. Nerozprávať. Nereagovať. Ležíte. Neviete či zomriete o deň o minútu. Či sa vlastne aj zobudíte. To nikto nevie ani doktor.
Obálka knihy je jednoduchá, chlapec spiaci v tráve. Ono je to jednoduchosť ale veľmi vás to zaujme!:) Keď si dole dáte obaľ, tak kniha je celá zelená a má to textúru niečoho popraskaného. Možno je to skrytá myšlienka a je to popraskaná duša Martina who knows? me neither.
Dej ako som už hore spomínala od začiatku vás nenechá chľadním. Akože čítala som túto knihu každé ráno čo som šla do školy. V autobuse samozrejme. A Občas boli tam pasáže pri ktorých som plakala. Godamnit.
Môj názor je skromný, ak máte radi knihy ako zázraky alebo takéto životopisy. Ber ju ja tuto knihu hodnotím na 8,5 z 10 a ďakujem vydavateľstvu TATRAAAAN za knihu:3!
Žiadne komentáre :
Zverejnenie komentára